Zabezpečenie stravy pre všetkých príslušníkov Sektoru 4 je jednou z hlavných podporných úloh. Téma stravy sa pravidelne stáva predmetom diskusie. Slovenskí vojaci môžu byť spokojní. Skoro domácu stravu im pripravujú naši traja „statoční“- des. Michal HINER, slob. Martin MADAK a voj. 2 st. Július PECZEKI.

„Doma, pre rodinu varím iba pre niekoľko členov v domácnosti. Mám možnosť splniť želanie každému z nich, čo by si v daný deň rád dal k obedu. V misii sa strava musí prispôsobiť dostupným potravinám, spĺňať kalorické a nutričné hodnoty a ešte aj chutiť. Na uvarenie chutného jedla tu máme obmedzené možnosti. Zakaždým však dbám na to, aby prílohy a všetky pokrmy boli v súlade so správnou životosprávou. Vojakom málo chutí strukovina, ale mäso, hlavne rezne, majú radi.“ prezrádza des. Michal HINER. Vo svojom domovskom útvare vo Viničnom má iné funkčné zaradenie - vodič. „Som vyučený kuchár - čašník a som hrdý na to, že ho úspešne využívam v tejto misii. Slúžiť v misii bolo mojou ambíciou“. V súkromnom živote má spoločné ciele s priateľkou, s ktorou si pomaličky budujú nový domov. „Budem rád, keď sem príde za mnou na pár dní a prinesie mi so sebou kúsok domova“. „Najťažším orieškom v kuchyni bolo prekonávanie teplôt cez letné obdobie, ktoré boli často vyššie pri hrnci ako mimo kuchyne. Klimatizácia z hygienických dôvodov nie je prístupná a ventilátor len obháňa teplý vzduch okolo hlavy. Ustrojenie je presne predpísané. Biele tričká často nestačia na prezliekanie a denne musím byť v čistom a hygienicky predpísanom oblečení. V lete nestíham prať, v zime mi oblečenie nestíha schnúť (vlhkosť je často 99%).

„Pre mňa však neplatí oslobodenie od práce v prípade vysokých teplôt. Žalúdok sa vždy ozve. Stane sa, že po dvojdňovej smene sa cítim vyčerpaný. Ale mám rád svoju prácu“ pridáva Martin, ktorý je kuchárom už niekoľko rokov a slúži vo Veľkej Ide. Je dobrým manželom a otcom čerstvého prváčika. S úsmevom nás oboznamuje s jeho zážitkami zo školy. „ Doma som typický chlap. Som šťastný, keď ma manželka rozmaznáva a priznám sa, som rád, keď nemusím nič riešiť“.

„Po varení v kuchyni by som mal mať dva dni predpísaný oddych a zúčastňovať sa len povinných výcvikov. Práca v kuchyni však nie je len o varení. Skladníkom pomáham pri kontrole uskladnenia potravín. Málokedy mám možnosť účasti na spoločných výletoch. Vo varení sa pravidelne striedame s príslušníkmi maďarského kontingentu a víkend je voľný len jedenkrát mesačne...“, približuje čas osobného voľna posledný z trojice, voj. 2 st. Július Peczeki, profesionálny kuchár, rodák zo Žiaru nad Hronom „Domov si prácu nenosím. Moja manželka je naozaj gazdinkou, ktorú si veľmi cením. Dobre varí a som spokojný !“ dodáva.

Profesionálny prístup k práci, výborný kolektív a zdravá strava sú hlavným cieľom ich pôsobenia v misii. Reprezentujú nás pri príprave jedál pre národnosti, ktoré nepoznajú našu kuchyňu. A hostia pri medzinárodných návštevách odchádzajú spokojne, s úsmevom na tvári.